Hľadaný výraz: Mt 28,1-8; Mk 16,1-8; Lk 24,1-12; Jn 20,1-13, Preklad: Evanjelický preklad, Počet výsledkov: 4
| 1 Po sobote, na úsvite v prvý deň po sobote, prišla Mária Magdaléna a iná Mária pozrieť hrob. 2 A hľa, nastalo veľké zemetrasenie, lebo anjel Pánov zostúpil z neba, prišiel, odvalil kameň a sadol si naň. 3 Jeho zjav bol ako blesk, jeho rúcho biele ako sneh. 4 A strachom pred ním chveli sa strážcovia a zostali ako mŕtvi. 5 Anjel povedal ženám: Vy sa nebojte, lebo viem, že hľadáte Ježiša, toho ukrižovaného! 6 Niet Ho tu, lebo vstal, ako povedal; poďte, viďte miesto, kde ležal. 7 A choďte rýchlo; povedzte Jeho učeníkom, že vstal z mŕtvych, a hľa, predchádza vás do Galiley, tam Ho uvidíte. Ajhľa, povedal som vám. 8 A odišli rýchlo od hrobu, so strachom i s veľkou radosťou bežali to zvestovať Jeho učeníkom. |
| 1 Keď sa pominula sobota, Mária Magdaléna, Mária Jakubova a Salome nakúpili voňavých vecí, aby šli a pomazali Ho. 2 A v prvý deň po sobote, keď slnko vyšlo, prišli k hrobu 3 a hovorili si: Kto nám odvalí kameň od otvoru hrobu? 4 Ale keď pozreli, videli kameň odvalený; a bol veľmi veľký. 5 Keď vošli do hrobu, uzreli mládenca oblečeného do bieleho rúcha sedieť na pravej strane, a preľakli sa. 6 On im však povedal: Nebojte sa! Hľadáte Ježiša Nazaretského, toho ukrižovaného? Vstal, niet Ho tu; ajhľa, miesto, kam Ho boli položili. 7 Ale choďte, povedzte Jeho učeníkom, aj Petrovi, že vás predchádza do Galiley; tam Ho uvidíte, ako vám povedal. 8 I vyšli a utiekli od hrobu, lebo sa ich zmocnila hrôza a boli bez seba; a nikomu nič nepovedali, lebo sa báli. |
| 1 V prvý deň po sobote zavčasu ráno šli k hrobu a niesli vonné veci, ktoré pripravili; [boli s nimi aj niektoré iné.] 2 Ale kameň našli odvalený od hrobu, 3 a keď vošli, nenašli telo Pána Ježiša. 4 Keď boli nad tým v rozpakoch, ajhľa, dvaja mužovia v žiariacom rúchu zastali si vedľa nich, 5 a keď sa preľakli a sklopili zraky k zemi, povedali im (tí mužovia): Čo hľadáte živého medzi mŕtvymi? 6 Niet Ho tu, ale vstal. Rozpomeňte sa, ako vám hovoril, keď bol ešte v Galilei, 7 že Syna človeka musia vydať hriešnym ľuďom do rúk a ukrižovať a že v tretí deň musí vstať z mŕtvych. 8 I rozpomenuli sa na Jeho slová. 9 A vrátiac sa od hrobu, zvestovali toto všetko jedenástim a všetkým ostatným. 10 Boli to Mária Magdaléna, Johana a Mária Jakubova i ostatné s nimi a rozprávali to apoštolom. 11 Ale ich slová zdali sa im byť bájkou a neverili im. 12 Len Peter vstal a bežal k hrobu; keď sa nahol a videl tam ležať len plachty, odišiel a divil sa tomu, čo sa stalo. |
| 1 V prvý deň po sobote, včasráno, keď ešte bola tma, prišla Mária Magdaléna ku hrobu a videla kameň odvalený od hrobu. 2 I bežala a prišla k Šimonovi Petrovi a k inému učeníkovi, ktorého Ježiš miloval, a hovorila im: Vzali Pána z hrobu a nevieme, kam Ho položili. 3 Peter a ten druhý učeník pobrali sa teda a šli ku hrobu. 4 Obaja bežali spolu, ale ten druhý učeník predbehol Petra a prišiel prvý ku hrobu. 5 Nahnúc sa, videl tam plachty ležať, ale nevošiel dnu. 6 Tu prišiel aj Šimon Peter, ktorý ho nasledoval, vstúpil do hrobu a videl tam plachty ležať. 7 Ale šatka, ktorú (Ježiš) mal na hlave, nebola medzi plachtami, lež osobitne zvinutá na inom mieste. 8 Vtedy vošiel aj ten druhý učeník, ktorý prišiel prvý ku hrobu, i videl a uveril; 9 ešte totiž nepoznali Písmo, že mal vstať z mŕtvych. 10 Potom sa učeníci vrátili domov. 11 Mária však stála von pri hrobe a plakala. Ako tak plakala, nahla sa do hrobu 12 a na mieste, kde ležalo telo Ježišovo, videla sedieť dvoch anjelov v bielom rúchu, jedného pri hlave a druhého pri nohách. 13 Títo jej povedali: Žena, čo plačeš? Odpovedala im: Vzali mi Pána a neviem, kam Ho položili. |
